Hokejisti SR v zrkadle hodnotenia slovenskej tlače
Svetový pohár 2004, Kanada, Foto: Štartfoto - Ján Súkup
„Mať šťastie je neraz v športe naozaj prepychom, ale kto chce v ňom žiť, musí pre to aj veľmi veľa urobiť. A v tomto súboji spravili Kanaďania viac, ale ak chcete, dopustili sa menej chýb. Preto boli nie šťastnejší, ale lepší. To si priznajme. Už len preto, že tak ako ako je o nich známe, hrali s totálnym nasadením až do poslednej sekundy, bez ohľadu na to, či je stav pre nich priaznivý, alebo nie. Naši hráči záver zápasu nezvládli. Mužstvo s toľkými skúsenými a ostrieľanými borcami, ktoré trikrát vedie (hoci iba o gól, čo v hokeji nie je žiaden rozhodujúci náskok) a dokáže obrátiť skóre z 2:3 nad 4:3, by nemalo túto, predovšetkým psychickú výhodu premárniť... Smerom dopredu to slovenskí hokejisti vždy vedeli, no už viac rokov hokejoví odborníci vo svete upozorňujú na slabšiu slovenskú defenzívu, cez ktorú vedie cesta súpera k úspechu. Nevyváženosť medzi kvalitou útočnej hry a defenzívy, i rozdiely v individuálnej vyspelosti hráčov znižovali oproti súperom vyrovnanosť na jednotlivých postoch. Góly, ktoré sme dostali v súboji s Kanadou pri rovnovážnom postavení hráčov na ľade, boli výsledkom dezorganizácie v obrannej činnosti... Až trináste miesto v štatistike hry v oslabení s úspešnosťou necelých 77 percent potvrdilo túto slabinu aj vo štvrťfinále. Dva z piatich gólov sme dostali v početnej nevýhode, pretože sme v jednom prípade nevyčistili priestor pred bránkou, aby mal Lašák výhľad a v druhom nechali protihráča úplne voľného medzi kruhmi. Do oslabení sa naši dostávali po fauloch, ktoré nevyplývali z enormného tlaku súpera, ale prevažne zo situácií, z ktorých ešte vôbec nehrozilo nebezpečenstvo pre slovenskú bránku, alebo pre vlastnú nedôslednosť a slabý dôraz v obrane... Pred začiatkom turnaja hovoril tréner Hossa, že štvrtú formáciu bude využívať aj na hru v oslabení. Stalo sa tak minimálne a vo štvrťfinále vôbec. Všetko teda ležalo na pleciach troch útokov a v druhej časti zápasu na piatich obrancoch, ktorí museli nielen dobýjať bránku súpera, ale aj brániť vlastnú. V oslabení to aj najlepším hráčom uberá fyzické i psychické sily.“ (Zlomila nás herná i individuálna nevyváženosť, Šport, 14. 5. 2005)
„Slovenskí hokejisti o tom zväčša otvorene nechceli hovoriť, ale boli dosť sklamaní nevýraznou diváckou kulisou na štvrťfinálovom zápase v Innsbrucku. S logickým dôvodom, že presun do ďalekého mesta si neplánovanou treťou pozíciou v osemfinálovej skupine zapríčinili sami, sa symbolicky mieša aj smutnejší poznatok. Fanúšikovia boli chladnejší... Rovnako však bolo cítiť, že v slovenskom tíme vybledlo nadšenie, esprit. Hokejisti chodili zachmúrenejší ako v minulosti. I keď, samozrejme, každý chcel. V mužstve chýbal nový osviežujúci prvok, nejaký slovenský Rick Nash... Výsledné piate miesto našej reprezentácie zaostalo za očakávaním. Aj keď prehra po dráme s Kanadou bola možno najakceptovateľnejšou v histórii svetových šampionátov. Hrali sme dobre, no súper bol lepší.... Vystúpenie našej reprezentácie na MS v Rakúsku trochu devalvovalo aj slovenskú extraligu, ktorá sa v sezóne lock outu NHL vyhrievala na prívlastkoch historických naj.“ (Najsilnejší tím v histórii nedosiahol na medailu, Sme, 14. 5. 2005)
„Hlavy vychladli, emócie opadli a je najvyšší čas povedať si pravdu: Áno, máme za sebou neúspešné majstrovstvá. Sami hokejisti si na predchádzajúcich šampionátoch postavili latku poriadne vysoko a vydobyté pozície nedokázali obhájiť. Fakty nepustia – so špičkovým mužstvom sme ani raz nezvíťazili. Slovensko dostalo najviac gólov zo všetkých štvrťfinalistov. V troch súbojoch s relevantnými súpermi sme inkasovali 13 gólov. S takou bilanciou sa veľké turnaje nevyhrávajú. Kanada nehrá oslnivý hokej, ale na Slovákov to stačilo. Prečo? Hlavne preto, že sa im v najhoršej chvíli vrátila stará bolesť – hrúbky v defenzíve. Aj keď každý fanúšik má toho „svojho“ vinníka štvrťfinálovej prehry, hokej je ešte stále tímový šport. V Innsbrucku prehralo slovenské mužstvo. A pri pohľade na semifinálové obsadenie treba priznať, že spravodlivosť tentoraz nespala.“ (Také nijaké majstrovstvá, Národná obroda, 14. 5. 2005)
„Mnohí zobrali sezónu so zrušenou NHL ako dovolenku. Hokej hrali preto, aby sa nenudili. Na rozdiel od minulosti, keď bojovali v NHL, nebola ich kondícia a herná pohoda na najvyššej úrovni... Ani v minulosti nepatrila obrana k ozdobe slovenského tímu. Ale na MS v Rakúsku bola až na výnimky slabučká ako čaj. Zdeno Chára, jeden z najlepších obrancov sveta, akoby zabudol, že súpera nemá hladkať, ale ho okamžite prilepiť na mantinel!.... Väčšina hráčov (17 z 25) už medailu z MS má. Odviedli kus práce pre slovenský hokej, ale iskra sa z ich hry pomaly stráca. Čaká sa na novú okysličenú krv. Ale kde ju vziať?... Mužstvo, ktoré je v príprave rozdelené na dve časti, si len ťažko nacvičí hru v oslabení. Slovensko bolo v početnej výhode nevýhode tretie najhoršie na MS! Zbytočné bolo aj šachovanie s brankármi pred zápasom s Českom.“ (Prečo Slovensko neuspelo?, Nový Čas, 14. 5. 2005)
szlh.sk